Život Prešova
online
online
Rozlúčka so Stanom Radičom v Štúdiu S
17.04.2005 Celý región
Ivetka, Evička, Paľko, Stanko,\r\n\r\ntak si nám svojou poslednou predpoveďou počasia poslal bozk cez rádio Expres a my Ťa tu teraz máme pred očami a v ušiach ak...Ivetka, Evička, Paľko, Stanko,
tak si nám svojou poslednou predpoveďou počasia poslal bozk cez rádio Expres a my Ťa tu teraz máme pred očami a v ušiach ako v takom expresnom vlaku na stanici: vyzeráme z okna, vidíme Ťa, počujeme Ťa, dotýkame sa Ťa, a ledva sa stačíme nadýchnuť, už fičíme každý iným smerom.
Nevieme celkom dobre, kam uháňaš Ty – akurát dobre vieme, ako to býva, keď sa niekde objavíš. Ktorúsi letnú noc, celkom nedávno, sme spolu vošli v Levoči do baru, bolo tam prítmie, ale blýskala sa tam fosforeskujúca reklama. V jednej chvíli Ťa zbadal miestny chalan, len tak nakrátko, na zlomok sekundy, keď sa zablyslo. Boha! vykríkol, Radič!!! A bolo po zábave, teda po tej štandardnej, nablýskanej: animácia sa skončila, svetelné efekty vypli a každý stôl už chcel k sebe pozvať iba Teba, aby si Ťa mohli pozrieť, aby si Ťa mohli naživo ohmatať. A tak si Ťa ohmatúvame: máš na konte šesť divadelných komédií, desať rozhlasových hier, desiatky televíznych scenárov, stovky scénok, dialógov, aforizmov, poviedok, 600 talk šou, 200 verejných stretnutí s občanmi po celom Slovensku, a mnoho ďalšieho.
Radič... !
Pretože toho bolo toľko a pretože to bolo jedinečné, poletujú dnes v slovenskom vzduchu tisíce osobných spomienok na tisíce situácií spojených s Tebou. Niektoré ako jarné lupienky či letné páperie, ďalšie ako hrdzavé lístie alebo vločky snehu v Tvojich predpovediach počasia – poletujú v rozhovoroch, telefonátoch, e-mailoch.
„ Mal fantastický pohľad na svet, vedel ho pekne vyjadriť, nebál sa. Bude mi veľmi chýbať. “
„ Mal som doma odloženú 5-hviezdičkovú Metaxu a nechával som si ju na ‘ zvláštnu príležitosť‘ . Dnes som ju otvoril. “
“ Dneska som si o 11.00 večer ľahol do stredu senického námestia, zapálil som si cigaretu a bolo mi smutno. ”
Pravda, toto by si nám Ty nedovolil: len tak smútiť. Ale ani Ty, ani my sa nemôžeme ubrániť obrazom.
Obrazu chlapca, ktorý ešte na základnej škole dokázal rozosmiať celú triedu tak, že chudákovi riaditeľovi nestačilo, že ho dal kľačať pred budovou školy, ale v záujme disciplíny musel siahnuť po fyzickom treste. Nemyslel to zle, a nebol to jediný papaláš, ktorý sa nazdával, že slobodné nápady sa dajú vytå cť z hláv bitkou.
Obrazu vŕtača kovov v Podpolianskych strojárňach v Hriňovej, ktorý si vylepšoval kádrový profil, aby sa mohol hlásiť na vysokú.
Obrazu mládenca z Kalinova, ktorý prišiel na zápis na sociológiu ako jediný v obleku. V páskovanom, šedočiernom obleku, so širokými ramenami prečnievajúcimi nad tých 58 kilogramov čistej váhy. Nečudo, že si Ťa tam Tvoja budúca spolužiačka Iveta všimla: aha – Radič!
Obrazu z rozhlasu, keď si tak veľmi chcel dostať do vysielania Milana s Julom, ktorí podobne ako Ty toľkokrát v živote, v tom čase „ neboli v poriadku“ .
Obrazu z vášho domu v Trnávke, kde sme začiatkom septembra 1989 viacerí brúsili formulácie do protestného listu skupiny sociológov vtedajšiemu prezidentovi Husákovi. Podpísal si sa naň ako „ scenárista“ , iní režiséri Ťa zaň chceli vyhodiť z práce, ale už to nestihli.
Obrazu z prvého zhromaždenia Verejnosti proti násiliu pred budovou rozhlasu. Bol si uprostred hŕstky tých, ktorí boli pri všetkom od začiatku.
Obrazu zo slovenského parlamentu: uprosili sme Ťa, aby si v rámci kooptácií zastupoval VPN, a fakt je, že viacerých to tam vtedy vydesilo – Panebože, Radič... !
Obrazu umelca, ktorý v stave ohrozenia demokracie, slobody a slušnosti nezaváhal. „ Do istých vecí sa musí ísť, “ hovoril si, opustil si uzavreté priestory javiska či štúdia a vložil si všetku svoju imagináciu a energiu do toho, aby sme mohli voľnejšie dýchať. Tvoj vklad bol vkladom človeka s osobným ručením, ktorému nevyčítali iba jeho údajné protinárodné pôsobenie, ale ktorého aj varovali, že vedia, kam mu chodí dcéra do školy.
Obrazu človeka, ktorý sa púšťal aj do mnohých iných verejných vecí. Patril si medzi tých, ktorí sa vedeli zhovárať s ľuďmi, presviedčať ich, chodiť od dediny k dedine. A na každú tému si sa pripravil, normálne si to mal naštudované: miesto Slovenska v Európe, reforma verejnej správy, Slovensko bez bariér. „ Keď som ťa prvýkrát požiadal, “ spomína jeden z partnerov, „ či by si nemoderoval jednu futbalovú akciu, z ktorej benefit šiel pre postihnuté deti, neváhal si ani sekundu. Potom si ma už sám každý rok uháňal, aby sme robili niečo pre deti, ktoré to najviac potrebujú. “
Obrazu človeka, ktorý vymýšľa a podieľa sa na desiatkach projektov, od Kremnických gagov až po dobročinný koncert na pomoc Tatrám, od Záložne po Úschovňu. Vďaka ktorému sme spoznali stovky zaujímavých, hodnotných ľudí, o ktorých sme dovtedy vedeli u nás doma hriešne málo. Profesionálny politológ by to nazval systematickou prácou na budovaní solídnej slovenskej elity.
Obrazu intelektuálneho ironika, zosmiešňovateľa patetického, autora elegantného britkého humoru, pokračovateľa a dediča toho najlepšieho, čo tak často zaznievalo práve z priestorov tohto divadla.
Ozaj, Stanko – ešte k tomu vlaku, k tomu expresu, k tomu oknu: Tvoja Ivka vie, že sa tomu hovorí aj „ window opportunity“ . Vzácna konštelácia vesmíru, jedinečná kratučko trvajúca šanca, ktorej sa tí čo menia svet, vedia chopiť.
Ty si to dokázal, Stanko, znovu a znovu.
A znovu.
Charakter, talent, noblesa, služba, vrúcnosť: takto si medzi nás, chodcov i šoférov, poslucháčov i divákov, chodieval - ako skutočný kamarát, ako nekorunovaný, neprezlečený kráľ.
Jeden z Tvojich aforizmov znel: „ Ľudí oddávna vzrušuje myšlienka, či vo vesmíre existujú aj nejaké iné nerozumné bytosti. ”
Ľudí na Slovensku momentálne vzrušuje iná predstava: ako je to naozaj tam hore. Ako to tam vyzerá, ako si tam vy traja – Jaro, Julo a Ty - nažívate. Aj pre tých menej pevných vo svojej viere nadobudol druhý svet hmatateľnú, ak nie priam želateľnú podobu. Tak vidíš, čo si spôsobil...
My tu teraz budeme ešte chvíľu pokračovať v tomto pozemskom živote, tak ako si pokračoval Ty, keď Ti odišiel Jaro. Občas sa zastavíme a opýtame sa: „ Čo by na to asi povedal Stano Radič? “
Ozaj, Stanko – čo by si na to všetko povedal?
Martin Bútora
(prednesené na rozlúčke so Stanom Radičom
v piatok 15. 4. 2005 v Štúdiu S)
tak si nám svojou poslednou predpoveďou počasia poslal bozk cez rádio Expres a my Ťa tu teraz máme pred očami a v ušiach ako v takom expresnom vlaku na stanici: vyzeráme z okna, vidíme Ťa, počujeme Ťa, dotýkame sa Ťa, a ledva sa stačíme nadýchnuť, už fičíme každý iným smerom.
Nevieme celkom dobre, kam uháňaš Ty – akurát dobre vieme, ako to býva, keď sa niekde objavíš. Ktorúsi letnú noc, celkom nedávno, sme spolu vošli v Levoči do baru, bolo tam prítmie, ale blýskala sa tam fosforeskujúca reklama. V jednej chvíli Ťa zbadal miestny chalan, len tak nakrátko, na zlomok sekundy, keď sa zablyslo. Boha! vykríkol, Radič!!! A bolo po zábave, teda po tej štandardnej, nablýskanej: animácia sa skončila, svetelné efekty vypli a každý stôl už chcel k sebe pozvať iba Teba, aby si Ťa mohli pozrieť, aby si Ťa mohli naživo ohmatať. A tak si Ťa ohmatúvame: máš na konte šesť divadelných komédií, desať rozhlasových hier, desiatky televíznych scenárov, stovky scénok, dialógov, aforizmov, poviedok, 600 talk šou, 200 verejných stretnutí s občanmi po celom Slovensku, a mnoho ďalšieho.
Radič... !
Pretože toho bolo toľko a pretože to bolo jedinečné, poletujú dnes v slovenskom vzduchu tisíce osobných spomienok na tisíce situácií spojených s Tebou. Niektoré ako jarné lupienky či letné páperie, ďalšie ako hrdzavé lístie alebo vločky snehu v Tvojich predpovediach počasia – poletujú v rozhovoroch, telefonátoch, e-mailoch.
„ Mal fantastický pohľad na svet, vedel ho pekne vyjadriť, nebál sa. Bude mi veľmi chýbať. “
„ Mal som doma odloženú 5-hviezdičkovú Metaxu a nechával som si ju na ‘ zvláštnu príležitosť‘ . Dnes som ju otvoril. “
“ Dneska som si o 11.00 večer ľahol do stredu senického námestia, zapálil som si cigaretu a bolo mi smutno. ”
Pravda, toto by si nám Ty nedovolil: len tak smútiť. Ale ani Ty, ani my sa nemôžeme ubrániť obrazom.
Obrazu chlapca, ktorý ešte na základnej škole dokázal rozosmiať celú triedu tak, že chudákovi riaditeľovi nestačilo, že ho dal kľačať pred budovou školy, ale v záujme disciplíny musel siahnuť po fyzickom treste. Nemyslel to zle, a nebol to jediný papaláš, ktorý sa nazdával, že slobodné nápady sa dajú vytå cť z hláv bitkou.
Obrazu vŕtača kovov v Podpolianskych strojárňach v Hriňovej, ktorý si vylepšoval kádrový profil, aby sa mohol hlásiť na vysokú.
Obrazu mládenca z Kalinova, ktorý prišiel na zápis na sociológiu ako jediný v obleku. V páskovanom, šedočiernom obleku, so širokými ramenami prečnievajúcimi nad tých 58 kilogramov čistej váhy. Nečudo, že si Ťa tam Tvoja budúca spolužiačka Iveta všimla: aha – Radič!
Obrazu z rozhlasu, keď si tak veľmi chcel dostať do vysielania Milana s Julom, ktorí podobne ako Ty toľkokrát v živote, v tom čase „ neboli v poriadku“ .
Obrazu z vášho domu v Trnávke, kde sme začiatkom septembra 1989 viacerí brúsili formulácie do protestného listu skupiny sociológov vtedajšiemu prezidentovi Husákovi. Podpísal si sa naň ako „ scenárista“ , iní režiséri Ťa zaň chceli vyhodiť z práce, ale už to nestihli.
Obrazu z prvého zhromaždenia Verejnosti proti násiliu pred budovou rozhlasu. Bol si uprostred hŕstky tých, ktorí boli pri všetkom od začiatku.
Obrazu zo slovenského parlamentu: uprosili sme Ťa, aby si v rámci kooptácií zastupoval VPN, a fakt je, že viacerých to tam vtedy vydesilo – Panebože, Radič... !
Obrazu umelca, ktorý v stave ohrozenia demokracie, slobody a slušnosti nezaváhal. „ Do istých vecí sa musí ísť, “ hovoril si, opustil si uzavreté priestory javiska či štúdia a vložil si všetku svoju imagináciu a energiu do toho, aby sme mohli voľnejšie dýchať. Tvoj vklad bol vkladom človeka s osobným ručením, ktorému nevyčítali iba jeho údajné protinárodné pôsobenie, ale ktorého aj varovali, že vedia, kam mu chodí dcéra do školy.
Obrazu človeka, ktorý sa púšťal aj do mnohých iných verejných vecí. Patril si medzi tých, ktorí sa vedeli zhovárať s ľuďmi, presviedčať ich, chodiť od dediny k dedine. A na každú tému si sa pripravil, normálne si to mal naštudované: miesto Slovenska v Európe, reforma verejnej správy, Slovensko bez bariér. „ Keď som ťa prvýkrát požiadal, “ spomína jeden z partnerov, „ či by si nemoderoval jednu futbalovú akciu, z ktorej benefit šiel pre postihnuté deti, neváhal si ani sekundu. Potom si ma už sám každý rok uháňal, aby sme robili niečo pre deti, ktoré to najviac potrebujú. “
Obrazu človeka, ktorý vymýšľa a podieľa sa na desiatkach projektov, od Kremnických gagov až po dobročinný koncert na pomoc Tatrám, od Záložne po Úschovňu. Vďaka ktorému sme spoznali stovky zaujímavých, hodnotných ľudí, o ktorých sme dovtedy vedeli u nás doma hriešne málo. Profesionálny politológ by to nazval systematickou prácou na budovaní solídnej slovenskej elity.
Obrazu intelektuálneho ironika, zosmiešňovateľa patetického, autora elegantného britkého humoru, pokračovateľa a dediča toho najlepšieho, čo tak často zaznievalo práve z priestorov tohto divadla.
Ozaj, Stanko – ešte k tomu vlaku, k tomu expresu, k tomu oknu: Tvoja Ivka vie, že sa tomu hovorí aj „ window opportunity“ . Vzácna konštelácia vesmíru, jedinečná kratučko trvajúca šanca, ktorej sa tí čo menia svet, vedia chopiť.
Ty si to dokázal, Stanko, znovu a znovu.
A znovu.
Charakter, talent, noblesa, služba, vrúcnosť: takto si medzi nás, chodcov i šoférov, poslucháčov i divákov, chodieval - ako skutočný kamarát, ako nekorunovaný, neprezlečený kráľ.
Jeden z Tvojich aforizmov znel: „ Ľudí oddávna vzrušuje myšlienka, či vo vesmíre existujú aj nejaké iné nerozumné bytosti. ”
Ľudí na Slovensku momentálne vzrušuje iná predstava: ako je to naozaj tam hore. Ako to tam vyzerá, ako si tam vy traja – Jaro, Julo a Ty - nažívate. Aj pre tých menej pevných vo svojej viere nadobudol druhý svet hmatateľnú, ak nie priam želateľnú podobu. Tak vidíš, čo si spôsobil...
My tu teraz budeme ešte chvíľu pokračovať v tomto pozemskom živote, tak ako si pokračoval Ty, keď Ti odišiel Jaro. Občas sa zastavíme a opýtame sa: „ Čo by na to asi povedal Stano Radič? “
Ozaj, Stanko – čo by si na to všetko povedal?
Martin Bútora
(prednesené na rozlúčke so Stanom Radičom
v piatok 15. 4. 2005 v Štúdiu S)
0
www.ZIVOTPO.sk
